Zdedili ste dlhy, čo s nimi?

Prechod dlhov

Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy (pojmom „poručiteľ“ označujeme zosnulého, po ktorom sa dedí), ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak len do hodnoty nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za jeho dlhy podľa pomeru hodnoty toho, čo zdedili.

Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy ktoré vznikli počas poručiteľovho života (ak smrťou poručiteľa nezanikli - zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť). Ak je dedičstvo predlžené (čiže ak je hodnota zdedených dlhov vyššia než hodnota zdedeného majetku), môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá. Ak však nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, musia dlhy plniť dedičia (Civilný mimosporový poriadok to rieši v ustanoveniach o likvidácii dedičstva).

Je podstatné si uvedomiť, že notár v konaní o dedičstve len formálne deklaruje prechod práv a povinností, ale dedič zodpovedá za všetky dlhy ktoré smrťou poručiteľa nezanikli. Hoci teda notár v dedičskom konaní dlh do dedičstva nezaradí (ak sa veriteľ neprihlásil), neznamená to automaticky že dlh zanikol. Veriteľom na ďalšie vymáhanie stačí, ak sa preukážu rozhodnutím o dedičstve.

Ako ochranu dedičov pred dlhmi ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu – ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú. Uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva. Pohľadávky, ktoré majú v uspokojovaní prednosť, stanovuje zákon (náklady pohrebu, trovy konania, výživné, dane a poplatky, zabezpečené pohľadávky, ostatné pohľadávky). Neprihlásené pohľadávky síce nezaniknú, ale stanú sa súdne nevymáhateľnými, čo znamená že ich už nebude možné vymáhať prostredníctvom súdu.

Zastavenie dedičského konania v prípade nepatrného majetku

Ak poručiteľ nezanechá žiaden majetok resp. zanechá len majetok nepatrnej hodnoty (zákon neurčuje presne, čo je „nepatrná hodnota“), súd prostredníctvom notára vydá túto hodnotu tomu, kto sa postaral o pohreb. V tomto prípade nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Osoba nie je ani označená ako dedič, pretože dedičské konanie sa v prípade nepatrného majetku zastavuje. Osoba nezodpovedá za poručiteľove dlhy a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku. Za týchto okolností nebudú dedičia upovedomení o ich dedičskom práve, ani poučení o možnosti dedičstvo odmietnuť.

Odmietnutie dedičstva

Pokiaľ je dedičstvo predlžené (čiže ak hodnota dlhov, ktoré by sa mali zdediť, je vyššia než hodnota majetku, ktorý by sa mal dediť), dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu (napr. súrodenec zastúpi druhého súrodenca), tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Dedičstvo ale nemôže odmietnuť ten dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť (pod tým si treba predstaviť napríklad situáciu, kedy dedič už začal prakticky používať vo svoj prospech majetok po poručiteľovi – nasťahoval sa do jeho bytu a začal sa v ňom správať tak, akoby mu už patril, začal v ňom robiť úpravy a pod.).

K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky (čiže uvádzať, že dedičstvo odmieta len pre prípad, ak sa stane to a to) a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti (napr. odmietnuť iba určitú časť majetku). Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási že dedičstvo neodmieta – preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií („ja po ňom nič nechcem“) alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov („ty si od neho dostal už za jeho života viac než my“). Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti (čiže ak odmietnete dedičstvo, stávajú sa dedičmi vaše deti, prípadne až vnuci – ak teda odmietnete predlžené dedičstvo, môžete nechtiac týmito dlhmi zaťažiť svoje deti a vnukov, ak ho oni tiež neodmietnu). Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (vtedy sa už nenazýva dedičstvom – volá sa odúmrť – takýto majetok potom spravuje okresný úrad a v prvom rade sa ho snaží predať a tým zabezpečiť peňažný príjem štátu). Nie vždy je však odmietnutie dedičstva najvhodnejším riešením, predovšetkým ak je predmetom dedenia i nehnuteľnosť v podielovom či bezpodielovom spoluvlastníctve. Ceny nehnuteľností sa vyvíjajú (obvykle rastú), kým hodnota dlhov ostáva obvykle stabilná – preto môže byť výhodné napríklad nehnuteľnosť prenajať a z nájmu splácať dlhy poručiteľa a neskôr ju predať.

Ďalšie možnosti dedičov

Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rozličných životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom. V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh (nevymáhajú dlh dočasne cez súd či exekútora keď vedia, že prebieha dedičské konanie). Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá najmä preto, lebo dedičské konanie či iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej (dlh predať, žalovať a pod.). Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia (napr. v čase uzavretia poistenia trpel chorobou, ktorú zatajil a zomrel na ňu), poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený. Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania. Ak dedič nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať s veriteľom dohodu o pristúpení k záväzku. Ak nie je v možnostiach dediča splácať splátky tak ako boli dohodnuté za poručiteľovho života, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti úveru a tým o zníženie mesačnej splátky. V prípade dočasne nepriaznivej životnej situácie dediča (nezamestnanosť, práceneschopnosť) je vhodným riešením požiadať o odklad splácania.

Prevencia

Mnoho dedičov si uvedomuje potenciálne riziká do budúcnosti. Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom (čo je jeden zo spôsobov tzv. osobného bankrotu), je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom. Oddlžením (tzv. osobným bankrotom) dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len vrozsahu súdom určeného splátkového kalendára (od 30% dlžných súm). Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov. Smrť dlžníka po určení splátkového kalendára a oddlžení má za následok že veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od dedičov, avšak výhradne v rozsahu v ktorom bol daný určeným splátkovým kalendárom. Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Tieto pohľadávky nadobudnú charakter tzv. naturálnych obligácií čo znamená, že síce dedičia môžu dobrovoľne plniť (keďže ide o reálne požičané peniaze), avšak veritelia už nemôžu tieto pohľadávky od dedičov vymáhať súdnou cestou.

Na záver

Záverom je potrebné uviesť že prechod dlhov môže nastať v ich rôznych štádiách (mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie). Ak sa na vec pozrieme z hľadiska štádia vymáhania, prioritou by mali byť pohľadávky ktoré ešte nie sú vymáhané súdne, pri súdnom vymáhaní totiž vznikajú ďalšie náklady v súvislosti so súdnymi poplatkami i trovami advokáta. Pokiaľ dedičia vstupujú vo fáze keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje v konaní s domnelými dedičmi (čiže tými, o ktorých predpokladá, že budú dediť). Ide len o procesnoprávne rozhodnutie súdu, čiže na zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa to nič nemení. Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a voči veriteľovi, ako by mohol aj zosnulý dlžník (napr. môžu namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou, v prípade úveru jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ak došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.). Pokiaľ je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, je potrebné zdôrazniť že smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie a to až do skončenia dedičského konania. Aj tu dedič môže podať voči exekúcii tie isté námietky, aké by mohol uplatniť zosnulý dlžník, avšak s istými obmedzeniami, keďže dlh je už v exekúcii (k zániku záväzku došlo po vydaní exekučného titulu, exekučný titul bol zrušený v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, existuje dôvod pre ktorý je uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia neprípustný, sú tu iné skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu).

JUDr. Alžbeta Slašťanová, PhD., dlhová poradkyňa