Rozumiete ako spotrebiteľ tomu, čo podpisujete?
Hypotéka, spotrebák (spotrebný úver), kreditka (kreditná karta), predaj na splátky... S týmito pojmami sa už určite stretol každý. Vo väčšine prípadov vystupujeme v zmluvnom vzťahu ako spotrebitelia. Čo však výraz „spotrebiteľ“ znamená? Spotrebiteľom je vždy fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorá uzatvára spotrebiteľskú zmluvu a nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ukážeme to na jednoduchom príklade.
Predstavme si, že nakupujeme tovar, objednávame službu, prípadne si požičiavame peniaze. V zmluve vystupujeme ako kupujúci alebo dlžník a uvádzame IČO/DIČ. Tieto údaje sú pridelené právnickým osobám a živnostníkom (SZČO). Ak živnostník kupuje materiál na výrobu alebo toner do tlačiarne vo svojej kancelárii, nevystupuje ako spotrebiteľ. Ak však ten istý živnostník ako súkromná osoba kupuje zubné kefky pre seba alebo mobil pre syna, vystupuje ako spotrebiteľ, preto nekupuje pod svojim IČO alebo DIČ a kúpené veci nedáva do nákladov firmy, lebo nesúvisia s jeho podnikaním. Ak by si mobil pre syna dal do nákladov svojej živnosti, jednak koná proti živnostenským a daňovým predpisom (môže to byť dokonca trestný čin) a zároveň si neuvážene skracuje záručnú dobu z 2 rokov na 1 rok.
Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zaradiť všetky zmluvy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, zákazník a na strane druhej dodávateľ – osoba alebo firma, ktorá koná v rámci svojho podnikania. V bežnom živote sa stretávame napríklad s týmito spotrebiteľskými zmluvami: úverové zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, poistné zmluvy, zmluva o dodaní služby (telekomunikačné služby, dodávka energie, internet a iné), kúpno-predajná zmluva, leasingová zmluva, zmluva o dielo. Základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv nájdeme v Občianskom zákonníku, v ustanoveniach §52 až §54a, existuje však veľké množstvo ďalších právnych predpisov, upravujúcich detailne ochranu spotrebiteľa či už vo všeobecných prípadoch alebo špecificky napríklad pri internetovom predaji, pri podomovom či telefonickom predaji, v prípade bankových úverov či iných spotrebiteľských úverov a pôžičiek. Spotrebiteľská zmluva nemá zákonom predpísanú formu, čo znamená, že zákon povoľuje písomnú, ústnu formu, ale aj uzatvorenie zmluvy konkrétnym úkonom – napríklad požičanie peňazí ich prevzatím z ruky do ruky, avšak sú aj také spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa musia zo zákona uzavrieť písomne (napríklad zmluva ospotrebiteľskom úvere). Zmluva nesmie obsahovať tzv. neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V určitých prípadoch môžu spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Nakoľko je zoznam neprijateľných podmienok obsiahly, každú zmluvu je potrebné posúdiť individuálne. Nižšie uvádzame vybrané príklady neprijateľných podmienok:
Osobitný druh spotrebiteľských zmlúv tvoria zmluvy o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách. Upravuje ich osobitný zákon, ktorý určuje, čo je a nie je spotrebiteľský úver (pôžička), aké podmienky musia byť splnené pred podpisom zmluvy (rozsah poskytnutých informácií, spôsob poskytnutia a spôsob preverenia bonity žiadateľa). Určuje podmienky pre zosplatnenie celého úveru naraz a podmienky licencovania firiem, ktoré poskytujú takéto úvery. Nedodržanie podmienok má za následok neplatnosť zmluvy alebo považovanie úveru za bezúročný a bezodplatný (čiže dlžník bude povinný splatiť len požičanú sumu). Dohľad nad poskytovateľmi vykonáva Národná banka Slovenska, odbor ochrany finančných spotrebiteľov. Jednu skupinu pôžičiek NBS nereguluje: peer-to-peer pôžičky cez internetové stránky a mobilné aplikácie, kde sa dá získať úver zopár klikmi, ale následná ochrana dlžníka je neistá až nemožná, keďže sa prevádzkovateľ aplikácie tvári iba ako osoba spájajúca dlžníka a veriteľa, nie ako poskytovateľ úveru. Často to poskytovateľ pôžičky právne ošetrí tak, že sa len ťažko dá na ňu použiť definícia spotrebiteľskej pôžičky, alebo je poskytovateľ reálne ťažko dostupný našim orgánom ochrany spotrebiteľa (napr. je v zahraničí mimo EÚ). Skôr než kliknete, príďte pre radu do našej bezplatnej dlhovej poradne.
Subjektom, na ktorý sa môže spotrebiteľ obrátiť (najmä pri nefinančných záväzkoch), je Slovenská obchodná inšpekcia - štátny orgán ochrany spotrebiteľa. Existuje mnoho združení ochrany spotrebiteľa, ktoré spotrebiteľom pomáhajú obhajovať práva. Reputáciu desiatok poctivých združení však kazia tie, ktoré sa na téme ochrany spotrebiteľa priživujú a ťažia z nej, hoci spotrebiteľovi neposkytnú službu.
Tomáš Pánis, MSc., dlhový poradca
Predstavme si, že nakupujeme tovar, objednávame službu, prípadne si požičiavame peniaze. V zmluve vystupujeme ako kupujúci alebo dlžník a uvádzame IČO/DIČ. Tieto údaje sú pridelené právnickým osobám a živnostníkom (SZČO). Ak živnostník kupuje materiál na výrobu alebo toner do tlačiarne vo svojej kancelárii, nevystupuje ako spotrebiteľ. Ak však ten istý živnostník ako súkromná osoba kupuje zubné kefky pre seba alebo mobil pre syna, vystupuje ako spotrebiteľ, preto nekupuje pod svojim IČO alebo DIČ a kúpené veci nedáva do nákladov firmy, lebo nesúvisia s jeho podnikaním. Ak by si mobil pre syna dal do nákladov svojej živnosti, jednak koná proti živnostenským a daňovým predpisom (môže to byť dokonca trestný čin) a zároveň si neuvážene skracuje záručnú dobu z 2 rokov na 1 rok.
Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zaradiť všetky zmluvy, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ, zákazník a na strane druhej dodávateľ – osoba alebo firma, ktorá koná v rámci svojho podnikania. V bežnom živote sa stretávame napríklad s týmito spotrebiteľskými zmluvami: úverové zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, poistné zmluvy, zmluva o dodaní služby (telekomunikačné služby, dodávka energie, internet a iné), kúpno-predajná zmluva, leasingová zmluva, zmluva o dielo. Základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv nájdeme v Občianskom zákonníku, v ustanoveniach §52 až §54a, existuje však veľké množstvo ďalších právnych predpisov, upravujúcich detailne ochranu spotrebiteľa či už vo všeobecných prípadoch alebo špecificky napríklad pri internetovom predaji, pri podomovom či telefonickom predaji, v prípade bankových úverov či iných spotrebiteľských úverov a pôžičiek. Spotrebiteľská zmluva nemá zákonom predpísanú formu, čo znamená, že zákon povoľuje písomnú, ústnu formu, ale aj uzatvorenie zmluvy konkrétnym úkonom – napríklad požičanie peňazí ich prevzatím z ruky do ruky, avšak sú aj také spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa musia zo zákona uzavrieť písomne (napríklad zmluva ospotrebiteľskom úvere). Zmluva nesmie obsahovať tzv. neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V určitých prípadoch môžu spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Nakoľko je zoznam neprijateľných podmienok obsiahly, každú zmluvu je potrebné posúdiť individuálne. Nižšie uvádzame vybrané príklady neprijateľných podmienok:
- Spotrebiteľ má splniť niečo, s čím sa nemal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy.
- Spotrebiteľ má splniť všetky svoje záväzky aj v prípade, že dodávateľ/veriteľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli (napríklad nebol dodaný tovar alebo služba).
- Neprimerane vysoké sankcie, možnosť dodávateľa jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dohodnutého dôvodu, ubratie práva spotrebiteľa na reklamáciu tovaru.
- Veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve. Dôležité informácie musia byť uvedené písmom veľkosti minimálne 1,9 milimetra (výška malého písmena). Predmet zmluvy a cena nesmú byť uvedené menším písmom, ako zvyšok zmluvy (výnimkou sú nadpisy). Ak by bol predmet zmluvy (alebo cena) uvedený menším písmom ako základné ustanovenia, ale spĺňal by veľkosť 1,9 milimetra, je to taktiež v rozpore so zákonom.
- Zmluvná pokuta za nesplnenie záväzkov zo zmluvy. Posudzuje či je výška primeraná zabezpečovanej povinnosti a či je jasné, akú povinnosť zabezpečuje.
- Dohoda o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ pre prípad nesplácania dáva právo veriteľovi zrážať dlžnú sumu z jeho mzdy. Posudzuje sa zákonnosť a primeranosť zrážok.
- Predĺženie premlčacej doby. Je to riziková dohoda, častokrát ide aj o nekalú praktiku, pretože dodávateľ/veriteľ môže zmeniť zákonom stanovenú premlčaciu dobu na dlhšiu alebo kratšiu. Posudzuje sa, či sa premlčacia doba určila v neprospech spotrebiteľa.
- Rozhodcovská doložka. Ak majú spor zo spotrebiteľskej zmluvy rozhodovať namiesto štandardných štátnych súdov rozhodcovské súdy, môžu to byť len tie, ktoré majú licenciu na rozhodovanie spotrebiteľských sporov - ich činnosť sa riadi osobitým zákonom.
- Zmenka. Možno mať pochybnosti o jej prijateľnosti - nejde o vec dobre známu spotrebiteľom. Rozhodne je však neprijateľnou bianko zmenka (bez vopred uvedených spresnení dlžnej sumy či dátumu splatnosti).
- Záložné právo. Nie je samo o sebe v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné, avšak je potrebné posúdiť, či je hodnota založeného majetku primeraná ním zabezpečovanej sume.
Osobitný druh spotrebiteľských zmlúv tvoria zmluvy o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách. Upravuje ich osobitný zákon, ktorý určuje, čo je a nie je spotrebiteľský úver (pôžička), aké podmienky musia byť splnené pred podpisom zmluvy (rozsah poskytnutých informácií, spôsob poskytnutia a spôsob preverenia bonity žiadateľa). Určuje podmienky pre zosplatnenie celého úveru naraz a podmienky licencovania firiem, ktoré poskytujú takéto úvery. Nedodržanie podmienok má za následok neplatnosť zmluvy alebo považovanie úveru za bezúročný a bezodplatný (čiže dlžník bude povinný splatiť len požičanú sumu). Dohľad nad poskytovateľmi vykonáva Národná banka Slovenska, odbor ochrany finančných spotrebiteľov. Jednu skupinu pôžičiek NBS nereguluje: peer-to-peer pôžičky cez internetové stránky a mobilné aplikácie, kde sa dá získať úver zopár klikmi, ale následná ochrana dlžníka je neistá až nemožná, keďže sa prevádzkovateľ aplikácie tvári iba ako osoba spájajúca dlžníka a veriteľa, nie ako poskytovateľ úveru. Často to poskytovateľ pôžičky právne ošetrí tak, že sa len ťažko dá na ňu použiť definícia spotrebiteľskej pôžičky, alebo je poskytovateľ reálne ťažko dostupný našim orgánom ochrany spotrebiteľa (napr. je v zahraničí mimo EÚ). Skôr než kliknete, príďte pre radu do našej bezplatnej dlhovej poradne.
Subjektom, na ktorý sa môže spotrebiteľ obrátiť (najmä pri nefinančných záväzkoch), je Slovenská obchodná inšpekcia - štátny orgán ochrany spotrebiteľa. Existuje mnoho združení ochrany spotrebiteľa, ktoré spotrebiteľom pomáhajú obhajovať práva. Reputáciu desiatok poctivých združení však kazia tie, ktoré sa na téme ochrany spotrebiteľa priživujú a ťažia z nej, hoci spotrebiteľovi neposkytnú službu.
Tomáš Pánis, MSc., dlhový poradca